Väčším problémom pre našu imunitu než mierny chlad ale bývajú silné mrazy a prudké zmeny teplôt. Prečo je tomu tak?
Najnižšia vonkajšia teplota, ktorú dlhodobo zvládne nahý človek bez oblečenia, tepelného zdroja či prístrešku je asi 25 °C. Pri nižších teplotách sa začnú prejavovať nenápadné fyziologické reakcie, ako je presmerovanie krvi z končatín a povrchu pokožky smerom do jadra organizmu. Takáto údržba telesnej teploty sa pre organizmus stáva ešte viac náročnejšou pri teplotách klesajúcich pod 12 °C, osobitne pri vetristom a vlhkom počasí. Ak teploty klesnú pod bod mrazu, okrajové časti organizmu to prestávajú zvládať, a postupne dochádza napríklad k omrzlinám končatín.
Zima – najťažšie obdobie pre našu imunitu
Studené počasie a teplotné šoky zodpovedajú nielen za zvýšenú chorobnosť (prechladnutia, podchladenia, nádcha, chrípka, zápal dýchacích ciest), ale v dôsledku zvýšeného krvného tlaku aj za viac výskytov akútnych srdcovocievnych ochorení (napr. srdcový infarkt, mozgová mŕtvica), ako aj civilizačných ochorení, často súvisiacich s imunitou (napr. diabetes a reumatoidná artritída).
Dlhodobé vystavenie človeka voči nízkym teplotám má rozsiahly vplyv na fyzickú, bunkovú aj molekulárnu obranu proti vírusom a baktériám. Viacero vedeckých štúdií potvrdilo, že pôsobenie nízkych teplôt znižuje imunitné funkcie a zvyšuje náchylnosť na infekcie. Ešte významnejšie zmeny v imunite nastávajú počas skokových zmien počasia, k akým dochádza čoraz častejšie v dôsledku globálneho otepľovania.
Negatívne zmeny sa začínajú prejavovať už na prirodzenej fyzickej bariére proti infekcii – slizničnom systéme. Ten je v zime často narušený v dôsledku zvýšenej hustoty hlienov a zníženej očistnej schopnosti horných dýchacích ciest. V prípade náhlych zmien teplôt a vlhkého charakteru počasia, keď zo dňa na deň padne či stúpne vonkajšia teplota aj o 15 stupňov, dochádza k strate imunitnej adaptability. To uľahčuje atakovanie zo strany infekcií a baktérií.
Z výskumu americkej Yale University vyplynulo, že ak teplota nosnej sliznice klesne o viac ako 5 stupňov, imunitný systém stráca schopnosť bojovať proti rhinovírusom. Testovanie na myšiach ukázalo, že pri nižších teplotách zaznamenali pomalšiu imunitnú odpoveď organizmu na túto vôbec najčastejšiu príčinu prechladnutí.
Vplyv náhlych zmien počasia na naše zdravie
Kombinácia zimou oslabenej slizničnej a celkovej imunity s náhlym vzostupom teplôt a sychravým počasím vie dokonale rozhádzať naše zdravie. Vírusy spôsobujúce prechladnutia a nádchu majú najradšej práve premenlivé (teda nie mrazivé) počasie. Častejšej chorobnosti v týchto obdobiach nahráva aj nadštandardný pohyb ľudí v uzavretých priestoroch. Negatívny vplyv na imunitu má aj postupný pokles dôležitých vitamínov a minerálov v organizme počas zimného obdobia, ktorý vrcholí začiatkom jari.
Občasné prudšie zmeny počasia priemerne zdravý organizmus zvláda bez problémov. Problémom je príliš časté striedanie teplého a ľadového vzduchu. Osobitne nebezpečný je príliš prudký prechod z tepla do mrazu, keď môže organizmus prekonať teplotný šok. Pritom nezáleží, či sa tak deje v zimnom období alebo v lete v dôsledku prechodu z klimatizovaného prostredia do horúčav. V takejto situácii sa náš organizmus nemá čas prispôsobiť zmenám, a to narúša adaptačné mechanizmy imunitného systému.
Veľký problém to predstavuje najmä pre starších ľudí, malé deti a ľudí s chronickými zdravotnými problémami ako astma a alergické choroby dýchacích ciest. Zaujímavosťou je, že podľa zistení vedcov ťažšie reagujú na zmeny počasia ženy než muži. Ako sa teda vysporiadať s náhlymi zmenami počasia? Základom je zdravý životný štýl založený na kvalitnom stravovaní, dostatku spánku a pohybu, v zime podporený aj vhodným obliekaním a prevenciou pred vírusmi.
