Tajomstvo zdravšieho a pozornejšieho dieťaťa: omega-3 mastné kyseliny

Autor: Imunoblog | 24.3.2020 o 14:04 | (upravené 24.3.2020 o 14:09) Karma článku: 2,06 | Prečítané:  189x

Mastné kyseliny sa delia na nasýtené a nenasýtené, majú živočíšny aj rastlinný pôvod. V poslednom období sa venuje zvýšená pozornosť esenciálnym, teda v organizme sa nenachádzajúcim, viacnenasýteným mastným kyselinám. 

Označujú sa ako omega-3 kyseliny, pričom ich najvýznamnejšími predstaviteľmi sú kyseliny eikosapentaenová (EPA) a dokosahexaenová (DHA). Avšak všetky druhy omega-3 kyselín sú dôležitými stavebnými látkami pre vývoj organizmu.

Úlohy omega-3 mastných kyselín

Správna hladina omega-3 kyselín v organizme, osobitne v detskom, má potvrdený zásadný význam v týchto oblastiach:

  1. mozog a centrálna nervová sústava vrátane niektorých psychických prejavov,
  2. oči,
  3. srdcovocievny systém,
  4. problémy s obezitou,
  5. imunitný systém a zápaly,
  6. niektoré reumatologické choroby,
  7. predpokladá sa aj vzťah k prevencii a liečbe rakoviny.

Potvrdená je aj úloha pri vývoji jedinca počas tehotenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že až 60 % mozgu je tvorených tukmi a z toho je podiel omega-3 kyseliny dokosahexaenovej až 22 %, je dôležitosť jej pravidelného príjmu potravou počas tehotenstva zrejmá. V tomto zmysle sa predpokladá, že táto kyselina mala zásadný význam aj pri evolúcii ľudského mozgu.

Omega-3 a nervový systém, sústredenosť a inteligencia detí

Viacero štúdií, napríklad švajčiarskych či kanadských, potvrdilo úlohu viacnenasýtených mastných kyselín vo vývoji dieťaťa od najútlejšieho veku. Tie deti, ktorým boli tieto kyseliny pridávané do stravy mali priaznivejší vývoj v zrakovej, mentálnej aj psychomotorickej sfére. Potvrdený bol aj nárast inteligencie 4-ročných detí počas testu, pri ktorom matky každodenne prijímali od 18. týždňa tehotenstva do 3. mesiaca po pôrode treščí olej.

Zaujímavými sú zistenia vplyvu omega-3 na správanie sa, koncentráciu či schopnosť učiť sa u detí. V britskej štúdii s 1 120 žiakmi základných škôl tieto dostávali 6 týždňov 10 ml sirupu s obsahom omega-3 a niekoľkých vitamínov. Učitelia u týchto detí zistili až 35 % - né zlepšenie v týchto oblastiach. Účinok omega-3 bol potvrdený aj pri hyperaktívnej poruche (ADHD), ktorou trpí až 5 % detskej populácie. Prejavy ako dyslexia, dyspraxia či zvýšená výbušnosť sa zmiernili, ak boli takýmto deťom podávané potravinové doplnky s rybím olejom s vysokým obsahom DHA (480 mg za deň). Aj keď je problém tejto poruchy zložitejší, možno predpokladať pozitívny vplyv omega-3 kyselín.

Najvýznamnejšie zdroje omega-3 nenasýtených kyselín

K najvýznamnejším rastlinným zdrojom patria sójový, olivový a kukuričný olej, ako aj ľan a olej z neho, menšie množstvo kyseliny ALA je aj v tmavej listovej zelenine. Za významnejšie sa považujú živočíšne zdroje, konkrétne morské ryby žijúce v studených vodách (makrela, ružový losos, tuniak, sardinky, pstruh). Štandardom v každej rodine by mal byť príjem takýchto rýb aspoň 2 x týždenne.

Ak sú omega-3 mastné kyseliny prijímané v strave nedostatočne,  je vhodné ich doplniť kvalitnými výživovými doplnkami s vysokým obsahom DHA a EPA, napr. prípravkami rady ZenixX®, ktoré zakúpite v lekárni alebo na eshope. Viac na www.zenixx.sk.

Autor článku:

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA

klinický imunológ, alergológ, pediater

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kičuru odvolala vláda tri dni po nástupe, jeho spolupracovníčka sa stala štátnou tajomníčkou

Ako začínajúca právnička sa mihla aj pri firme z nástenkového tendra.

Dobré ráno

Dobré ráno: Únia nezlyhala. Robí len to, čo sme jej dovolili robiť

S Orbánom sa musí EÚ vysporiadať hneď po koronavíruse.


Už ste čítali?