Čo je bežná chorobnosť dieťaťa?

Autor: Imunoblog | 21.12.2020 o 15:12 | Karma článku: 2,13 | Prečítané:  178x

Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6-10 % detí pred dovŕšením 6. roku trpí na opakované infekcie dýchacích ciest, pričom rozoznávame dva vrcholy ich výskytu.

Vek 6 – 12 mesiacov – dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodením a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok.

Zaradenie dieťaťa do detského kolektívu (škôlka, škola) – vysoké vystavenie voči rôznym infekčným ochoreniam od detí v kolektíve.

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku sa začne zvyšovať výskyt infekcií bakteriálnych.

Veľmi často sa v praxi stretávame s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných ciest dýchacích (nosové a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a približne len u 5 % detí pozorujeme aj zápaly dolných dýchacích ciest.

Opakované, ale ľahké infekcie najmä horných dýchacích ciest (napr. nádcha) sú v detskom veku fyziologické (bežné) a u veľkej časti detí nie je potrebné ďalšie intenzívne vyšetrovanie dieťaťa.

„Fyziologická“ (bežná) chorobnosť dieťaťa

Mladšie deti (1 – 5 r.)

6 - 8 epizód infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov

Staršie deti (6 – 12 r.)

2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov

De Martino et al. 1989; Galli et al. 1991; De Vries 2001; Woroniecka et al. 2000

Oveľa dôležitejšie, ako samotná frekvencia infekcií dýchacích ciest je:

  • charakter týchto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa
  • trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viac dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu
  • odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú väčšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkostí
  • druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie
  • vznik komplikácií – napr. chronický zápal prínosných dutín, perforácia bubienka pri zápale stredoušia.

V prípade, ak sú infekcie vážnejšie, môžu u malej časti pacientov signalizovať poruchu imunity. Na obávané vrodené poruchy imunity väčšinou trpí len veľmi malé percento detí s opakovanými infekciami dýchacích ciest a u väčšiny detí naopak obyčajne nenájdeme žiadne iné vážnejšie ochorenia či výraznejšie odchýlky v parametroch imunitného systému.

Vyšetrenie pediatrom a následne detským imunológom je potrebné pri týchto varovných príznakoch:

  • 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
  • 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prínosových dutín za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
  • rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako 1 rok
  • opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
  • neprospievanie, chronická hnačka
  • výskyt vrodenej poruchy v rodine

Autor článku:

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA

klinický imunológ, alergológ, pediater

Zdroj: archív článkov Imunoblog

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?