Čo je bežná chorobnosť dieťaťa?

Autor: Imunoblog | 21.12.2020 o 15:12 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  222x

Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6-10 % detí pred dovŕšením 6. roku trpí na opakované infekcie dýchacích ciest, pričom rozoznávame dva vrcholy ich výskytu.

Vek 6 – 12 mesiacov – dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodením a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok.

Zaradenie dieťaťa do detského kolektívu (škôlka, škola) – vysoké vystavenie voči rôznym infekčným ochoreniam od detí v kolektíve.

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku sa začne zvyšovať výskyt infekcií bakteriálnych.

Veľmi často sa v praxi stretávame s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných ciest dýchacích (nosové a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a približne len u 5 % detí pozorujeme aj zápaly dolných dýchacích ciest.

Opakované, ale ľahké infekcie najmä horných dýchacích ciest (napr. nádcha) sú v detskom veku fyziologické (bežné) a u veľkej časti detí nie je potrebné ďalšie intenzívne vyšetrovanie dieťaťa.

„Fyziologická“ (bežná) chorobnosť dieťaťa

Mladšie deti (1 – 5 r.)

6 - 8 epizód infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov

Staršie deti (6 – 12 r.)

2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov

De Martino et al. 1989; Galli et al. 1991; De Vries 2001; Woroniecka et al. 2000

Oveľa dôležitejšie, ako samotná frekvencia infekcií dýchacích ciest je:

  • charakter týchto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa
  • trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viac dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu
  • odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú väčšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkostí
  • druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie
  • vznik komplikácií – napr. chronický zápal prínosných dutín, perforácia bubienka pri zápale stredoušia.

V prípade, ak sú infekcie vážnejšie, môžu u malej časti pacientov signalizovať poruchu imunity. Na obávané vrodené poruchy imunity väčšinou trpí len veľmi malé percento detí s opakovanými infekciami dýchacích ciest a u väčšiny detí naopak obyčajne nenájdeme žiadne iné vážnejšie ochorenia či výraznejšie odchýlky v parametroch imunitného systému.

Vyšetrenie pediatrom a následne detským imunológom je potrebné pri týchto varovných príznakoch:

  • 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
  • 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prínosových dutín za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
  • rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako 1 rok
  • opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
  • neprospievanie, chronická hnačka
  • výskyt vrodenej poruchy v rodine

Autor článku:

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA

klinický imunológ, alergológ, pediater

Zdroj: archív článkov Imunoblog

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dôkazov je dosť, kauza Chachaland ide pred súd

Paulínymu hrozí dva až desať rokov.

Trnka ostáva prokurátorom. Preložia ho

Pôvodne dostal len symbolický trest. Teraz mu ho sprísnili.


Už ste čítali?